Alzheimerova choroba a demencia

Toxíny v životnom prostredí nám idú na nervy

Alzheimerova choroba a demencia sú na vzostupe nielen z dôvodu starnutia západných priemyselných spoločností, ale podľa našich pozorovaní, ktoré sa v priebehu desaťročí opakovane potvrdili, najmä v dôsledku početných, všadeprítomných environmentálnych toxínov, ako sú olovo a ortuť (veľmi vysoká miera kontaminácie) a povrchovo aktívne látky rozpustné v tukoch (náš mozog sa skladá prevažne z tukov).

Vo väčšine prípadov zisťujeme nedostatok základných živín, ako sú omega-3 tuky a fosfolipidy, nedostatok správneho, vyváženého príjmu vitamínov (najmä vitamínov skupiny B), nedostatok základných minerálov a stopových prvkov.

Chronický nedostatok O2 (nedostatok kyslíka) v dôsledku arteriosklerózy alebo syndrómu spánkového apnoe a skrytý základný trvalý zápal tepien zásobujúcich mozog tiež podporujú rozvoj Alzheimerovej choroby.

Na vzniku Alzheimerovej choroby/demencie sa spravidla podieľajú všetky uvedené mechanizmy súčasne. Alzheimerova choroba/demencia preto nie je nevyhnutným osudom, ale možno ju cielene ovplyvniť a vo väčšine prípadov jej predísť včasnými a cielenými protiopatreniami.

Neurologické ochorenia, podobne ako iné toxické a autoimunitné ochorenia, sú v posledných desaťročiach na vzostupe. Jediným mysliteľným vysvetlením tohto javu je neustály nárast každodenných toxínov v životnom prostredí a súčasný úbytok životne dôležitých živín v potravinách, ktoré síce na pohľad vyzerajú dobre, ale obsahujú čoraz menej životne dôležitých a protizápalových živín. Rýchle občerstvenie a polotovary podporujú chronický skrytý základný zápal, zatiaľ čo extrémna sacharizácia všetkých potravín a zlé tuky (transmastné kyseliny) robia zvyšok (pozri napríklad film Michaela Moora "Super Size Me").

Náš nervový systém sa skladá zo 64 % z rôznych tukov. Všetky látky rozpustné v tukoch, ktoré sa denne používajú v dnešnom každodennom živote, sú potenciálnymi vinníkmi poškodenia nášho nervového systému.

Detoxikácia mozgu

Vzhľadom na mimoriadne vysoký priemerný metabolizmus v mozgu je aj mimoriadne vysoká potreba odstraňovania biochemického odpadu. To má v tomto prípade ešte väčší význam, pretože niektoré látky, najmä chybne vytvorené bielkoviny a nespočetné množstvo toxínov z prostredia, predstavujú pre mozog hrozbu.

Odstraňovanie odpadov v mozgu sťažujú filtračné systémy hematoencefalickej bariéry a bariéry medzi krvou a mozgovomiechovým mokom, ako aj vylúčenie lymfatického systému. Ten sa dostáva do mozgových blán len zvonku.

Hoci konkrétne náznaky existencie špeciálneho detoxikačného systému v mozgu existujú už od 80. rokov 20. storočia, ako samostatný vnútorný obehový systém bol objavený až v roku 2012 pomocou nových detekčných metód. Bol pomenovaný glymfatický systém v súvislosti s lymfatickým systémom a kvôli kľúčovej úlohe podporných gliových buniek.

Cez úzke cievne priestory okolo vonkajšej steny žíl, tzv. perivaskulárny priestor, sa malá časť mozgovomiechového moku z priestoru medzi lebkou a mozgom (subarachnoidálny priestor alebo vonkajší priestor mozgovomiechového moku) dostáva do všetkých oblastí mozgu, rozvádza sa tam pomocou glie a nakoniec steká späť do mozgových blán a lymfatického systému mimo mozgu, pričom so sebou berie toxíny a odpadové produkty.

Máme teda možnosť veľmi cielene podporiť detoxikáciu mozgu.

Zdroj:

Zdroj: Hamburg Biologicum